Bábkové divadlo v Košiciach vzniklo v roku 1959 ako predposledné, v poradí štvrté, zo siete slovenských profesionálnych bábkových divadiel. Zakladajúcim riaditeľom divadla bol A. Futáš, prvým režisérom bol výtvarník a básnik A. Pogorielov. Pri formovaní dramaturgie divadla v jeho prvom období vsadili najmä na overené diela českých a sovietskych autorov. Preto aj prvou premiérou bola hra J. Pehra a L. Spáčila Guliver v Maňuškove. Umelecký súbor bol najprv zostavený z mladých amatérskych hercov, neskôr začali do divadla prichádzať absolventi pražskej bábkarskej fakulty AMU. Už v 60.rokoch sa o tomto divadle hovorilo ako o stabilnom telese s pevnou pozíciou na československej bábkarskej scéne. V nasledujúcom desaťročí sa to potvrdilo. Príchodom Jána Uličianskeho, režiséra a autora detskej literatúry, vyvrcholilo obdobie hľadania nových tém a výrazových prostriedkov, do ktorého sa BDK dostalo v 80-tych rokoch. Ich výsledkom bol vznik niekoľkých pozoruhodných a hodnotných inscenácií (Zlatý vábnik, Janko Pipora, Medovníkový princ, Vajíčko) ocenených na domácich i zahraničných festivaloch. V 90-rokoch zas muselo divadlo riešiť najmä prevádzkové problémy. Prišlo o budovu na Roosveltovej ulici, kde hrávalo svoje inscenácie pre najmenších divákov. V najkritickejšie situácii sa ocitlo v sezóne 1999/2000, ktorú napokon odohralo v provizóriu, v časti areálu na Tajovského 4, ktorý mal po rekonštrukcii slúžiť potrebám divadla.